"Historický" fenomén chudoby

Autor: Adrián Zuščin | 4.12.2014 o 0:00 | (upravené 4.12.2014 o 0:32) Karma článku: 1,75 | Prečítané:  309x

       Prvá časť je zameraná na teoretické priblíženie konceptov chudoby a taktiež pojmov sociálna inklúzia a exklúzia. Hlavným cieľom tejto práce, je poukázať na súčasnú chudobu majoritných i minoritných domácnosti, na bezdomovectvo ako fenomén nižšej vrstvy a v neposlednom rade oboznámiť s výskumom zameraným práve na problematiku chudoby v súčasnej dobe. 

   Chudoba dokáže jediné: vybičovať vaše nervy natoľko, že ste schopní drieť omnoho viac a hrbiť sa omnoho nižšie, než väčšina iných ľudí. Uberá vám postupne jeden sen za druhým, až vám neostane nič, len beznádej a vy si uvedomíte, že jediné, čo od života môžete čakať je lopota a byt v prenájme. Moja matka by vám síce bez mihnutia oka povedala, že sa nikdy nepovažovala za chudobnú, ale môžete si byť istí, že veľmi dobre videla, ako sa okolo nej točí zvyšok sveta, ten lepší, do ktorého nemala prístup.

                                                                                         /Rick Bragg, All Over but the Shoutin´/

                 Chudoba je jav, s ktorým sa stretávame v každodennom živote a jej dôsledky môžeme vidieť na každom kroku v rôznych podobách. Problémy, ktoré prináša, sú často až existenčného charakteru. Okrem ekonomických problémov sú chudobní ľudia a bezdomovci vystavení zdravotným i psychickým problémom, dokonca aj stratou vlastnej identity, dôstojnosti. Vstupom Slovenskej republiky do EU boli prijaté mnohé opatrenia proti sociálnej inklúzii, sociálnemu vylúčeniu a znevýhodňovaniu minoritných skupín, zdá sa, že aj keď nejaké opatrenia boli vykonané, tak boli vykonané v nedostačujúcej miere. Akoby politická scéna odvracala pohľad od tohto rozsiahleho problému a manipulovala ním len v období volieb, ako s esom, kartou ovláda masy ľudí a ktorá po voľbách vybledne, stráca svoju hodnotu a upadá kdesi do zabudnutia. Chudoba, slovo, ktoré prenasleduje väčšinu z nás ako strašiak moderného života, kde o všetkom rozhodujú peniaze a majetok, prestíž, konexie, vplyv... 

Z histórie chudoby

                Začal by som citátom Henryho Hazlita,  s ktorým sa stotožňujem aj ja: "história chudoby je takmer chudobou ľudstva". Ak by sme si presne mali datovať odkedy vzniká chudoba vo všeobecnosti, k presnému roku by sme sa isto nedopracovali. Zo spomenutého citátu vyplýva, že chudoba tu bola a je prítomná už od čias antickej a rímskej kultúry, ako to približujú historici. Dozvedáme sa to z dobových písomnosti, kde vzdelanci vtedajšej doby zanechali mnoho jasných, ale aj interpretačných správ, z ktorých je preukázateľné, že chudoba bola prítomná a chápaná ako samozrejmosť vo vtedajšej spoločnosti. V rímskej kultúre boli obydlia vytápané ohňom z krbu, v domoch chýbali komíny a sadza sa usádzala v priestoroch, kde žili ľudia. To súviselo s chorobami, prevažne dýchacích ciest, ako aj problémami očí. V domoch neboli žiadne hygienické zariadenia. V písomnostiach sa zaznamenávali aj obdobia hladomoru, epidémií, prípadne živelných katastrof. Dokonca v Koráne a obdobne i Biblii sú jednotlivé pasáže, kde sa bližšie opisujú kultúrne  a sociálne pomery v starovekom Egypte. Napríklad 5. knihy Mojžišovej, teda knihe Deuteronómium: „Chudobní nebudú chýbať v krajine, kde budeš bývať, preto ti nariaďujem, aby si otváral svoju ruku núdznemu a svojmu chudobnému bratovi, ktorý bude s tebou bývať v krajine“ (por. Dt 15,11). Príkladom by mohol by aj rok 436. p.n.l, kedy hladujúci ľud rímsky vrhal sa samovražedne do rieky Tiber. Po rozpade rímskej ríše dochádza k celkovému úpadku mestských civilizácií. To, čo rímska kultúra budovala po celé desiatky rokov, sa v zapätí rozplynulo. Sociálna starostlivosť o tých, ktorí sa o seba nevedeli postarať sami, bola na pleciach rodín a príbuzných. Avšak, aj v tejto krutej dobe prichádza inštitúcia, ktorá sa snaží istou mierou o sociálne zabezpečenie tých, ktorí sa o seba nevedia postarať. Tou inštitúciou je cirkev, teda kresťanské náboženstvo, ktoré usiluje o vybudovanie, nazvime to, systému sociálnej pomoci. Predovšetkým kázaním cirkevných hodnostárov, ktorí nabádali bohatších občanov citovaním písma svätého, kde mnohokrát vyzývali k almužne pre chudobných. Cirkev vo vtedajšej dobe je akýmsi tmelom medzi jednotlivými sociálnymi vrstvami. Majákom nádeje pre chudobný plebs sa stávajú opátstva a kláštory. Presunom k vrcholnému stredoveku, sa problém chudoby ešte väčšmi prehlbuje. Začiatkom druhého tisícročia (okolo r. 1005) nastáva populačná expanzia. Ľudí pribúda a ekonomika stagnuje, už nedokáže vyprodukovať toľko potravín, aby zabezpečila pre každého dostatok. Kým sa vidiecke prostredie ako-tak drží, mestá majú dočinenia s radikálnou chudobou, čiže deklasovaná vrstva (máme namysli tých, ktorí sa o seba nevedeli postarať sami, teda z ekonomického hľadiska). Samozrejme, že nie všetci trpeli chudobou. Tí, ktorí mali ekonomické zázemie, istý príjem, vplyv, prestíž, tí chudobou netrpeli. Dvanáste a trináste storočie so sebou prináša posun pri riešení otázok chudoby. Vznikajú mestské školy a univerzity, ktoré produkujú inteligenciu nie len klerikálnu ale i laickú. Teda vzniká istá spoločenská vrstva, ktorá sa do istej miery zaoberá aj sociálnou problematikou. Jedným z nich bol "Francesco z Assisi prišiel s revolučnou myšlienkou. Nestačí sa delilť s chudobnými o svoje príbytky, aby človek utíšil svoje svedomie, a odkazovať im odmenu na večnom živote. František chcel nasledovať Ježiša, ktorý žil v radikálnej chudobe a zdieľal s chudobnými ich životné podmienky. " Dalo by sa povedať, že bol ideálom  kresťanskej stredovekej vrcholnej spoločnosti. V dnešnej dobe by sme ho nazvali experimentátorom, ktorý do svojho experimentu zakomponoval sám seba, ako vzorku, ktorá by hodnoverne dokázala opísať a popísať problematiku chudoby vlastnou empirickou skúsenosťou.      

   Ranný Novovek a štrnáste storočie prináša bod zlomu, v ktorom sa kríza chudoby znova prehlbuje. Týmto zlomom je morová epidémia, ktorá zasiahla celú Európu. Následkom nej zomiera jedná tretina obyvateľstva, nastáva extrémna chudoba a úplný rozvrat spoločnosti.  Ako sme spomínali, jediným sprostredkovateľom sociálnej starostlivosti sa stáva, časom overená, kresťanská cirkev. S ranným novovekom (17. stor.) prichádza meno Vincenta z Pauly, ktorý sa držal hesla "affectivement et effectivement", teda nie len účinne, ale aj s emocionálnym zaujatím. Tento kňaz dokázal strhnúť na svoju stranu ženy z vysokých kruhov a tým do určitej miery aj ovplyvňovať elitu vtedajšej spoločnosti. "Úspešne intervenuje u mocných svojej doby, aby zastavili vojny, ktoré ožobračujú obyvateľstvo, a miesto toho, aby položili základy hygienickej a zdravotníckej starostlivosti..." Zdalo by sa, že príchodom industrializácie, technologických vymožeností a urbanizácie koncom 18. a začiatkom 19. storočia sa situácia chudobných vrstiev vyrieši, no opak je pravdou. Nezamestnanosť rapídne stúpa a ten, kto aj pracuje, pracuje za nevyhovujúcich podmienok a príjem nepostačuje na pokrytie základných ekonomických potrieb. Migrácia ľudí do miest spôsobila to, že aj keď mesto bolo schopné vytvoriť priestor na živobytie, obydlie, nebolo už schopné poskytnúť základné ekonomické zázemie, cháp prácu. Ideológiu, ktorú v 30. rokoch 20. storočia buduje Adolf Hitler, manifestuje práve na princípoch chudoby a nezamestnanosti v čase hospodárskej krízy.

            Ak chceme študovať princípy chudoby, mali by sme mať na zreteli, že chudobu ovplyvňuje rad ďalších faktorov, ktoré na ňu ako takú vo všeobecnosti vplývajú. Chudoba je ako choroba, obidve vznikajú vplyvom istých podnetov, majú rôzne podoby, variácie a jedna i druhá môžu zabíjať. Mnohí sa nás snažili vyliečiť z tejto "choroby chudoby", ale ani Marx, ani Engels, ba ani komunistickej ideológii sa to nepodarilo... Chudoba tu bola, je i bude, len mení formu, v ktorej ju nachádzame. 

Rôznorodosť chudoby

            Existencia chudoby je do istej miery prepojená s existenciou nerovnosti v spoločnosti. Ani jeden, ani druhý stav v spoločnosti nie je pozitívny. V súvislosti týchto dvoch pojmov, chudoba a nerovnosť, vyvstáva otázka, v akom vzájomnom vzťahu vlastne sú. Britský sociológ Thomas Townsend zdôrazňuje, že chudoba nie je konceptom popisujúcim určitý druh vlastností, ktoré ľudia majú či nemajú, ale konceptom popisujúci súhrn určitých podmienok, v ktorých sa ocitajú. Mohli by sme povedať, že chudoba je v súčasnej spoločnosti morálnou kategóriou. Chudoba môže byť definovaná rôznymi spôsobmi. Koncepty chudoby môžeme rozdeliť na subjektívne a objektívne koncepty.

Subjektívne koncepty vychádzajú z pocitu jedinca, z jeho konkrétneho prežívania. Ako to vlastne jedinec prijíma a vníma. Vnímanie chudoby je vysoko subjektívne a závisí na rôznych faktoroch, teda vysoká subjektivita zabraňuje hodnoverne pocity, ale na druhej strane dochádza napríklad k zamlčaniu určitých pocitov, ktoré subjekt z vlastnej vôle neprezradí. "Niektorí ľudia sú reálne chudobní, sami chudobu nepociťujú a naopak." (Žižková 1997). V rámci konceptu objektívnej chudoby je hranica chudoby určená externe, čiže nezávisle na mienke chudobných.

K objektívnemu konceptu chudoby patrí  absolútne a relatívne poňatie chudoby. Poňatie absolútnej chudoby predstavuje z hľadiska ontogenézy najstarší koncept. Ten je zameraný na existenčné minimum, teda na fyzické, existenčné prežitie jednotlivca. Môžeme ho zadefinovať ako nedostatok prostriedkov k uspokojeniu základných životných potrieb (potraviny, oblečenie). Tento koncept je používaný v súvislosti s rozvojovými krajinami. Rozvitý Rowentreem v roku 1899, stanovila hranica subsistenčného minima. (Žižková 1997). Hranice absolútnej chudoby tak, ako ju popísal Rowentree, je založená len na fyzických potrebách ľudí, sociálne a kultúrne potreby sú odsunuté bokom, doslova sa na nich zabúda.

Z hľadiska dĺžky trvania chudoby, rozoznávame chudobu krátkodobú, tzv. prechodnú a dlhodobú.  Prechodná chudoba môže a nemusí súvisieť s nejakými výnimočnými situácia, ako napríklad strata zamestnania, alebo úraz, ktorý dočasne spôsobí práceneschopnosť, úmrtie, rozvod (posledné dve chápme ako faktory psychického rázu). Tieto situácie môžu byť jedinečné, alebo opakujúce (strata zamestnania). Taktiež poznáme aj pojem dlhodobej chudoby. Je to stav, ktorý trvá dlhší čas, prípadne celý život (napríklad dobrovoľná nezamestnanosť rómskej minority, alebo majority, všetci tí, ktorí pracovať nechcú). Niektorí autori uvádzajú aj pojem generačná chudoba. "...sa definuje ako chudoba aspoň dvoch po sebe idúcich generácií. Jej vzorce sa však začínajú prejavovať často už omnoho skôr, ak sa rodina stýka s ľuďmi žijúcimi v generačnej chudobe." (Payne, Ruby K., 2003; s. 55) Fenoménom dnešnej doby je, že pracujúcich, ktorí prinášajú pravidlá strednej vrstvy je stále čoraz menej, na druhej strane chudobných pracujúcich je čoraz viac. V zásade platí nepísané pravidlo, že pravidlá väčšiny, teda chudobných budú prevládať a zásady stredných vrstiev ustúpia do pozadia, alebo sa úplne stratia. Tým by v spoločnosti zanikla stredná trieda, ktorá by splynula s nižšou triedou. Vytvorila by sa spoločnosť extrémne bohatých a extrémne chudobných. Dobrým príkladom je samotné Rusko.

Národ a chudoba

            Výskumy chudoby na Slovensku, ktoré sa uskutočnili začiatkom 90. rokov, zaznamenali len malý rozsah chudoby v súvislosti prevažne s istými etapami rodinného cyklu (tzv. demografická chudoba). Rok 1992 ukázal, že hlavným činiteľom ovplyvňujúci výskyt chudoby na Slovensku je problém štruktúry domácnosti (úplnosť rodiny no i počet detí). V roku 1996 pribudlo mnoho ďalších činiteľov: "...dosiahnuté vzdelanie dospelých osôb v domácnosti, ich postavenie na trhu práce a regionálna lokalizácia bydliska domácnosti." 2 (Gerbery a kol., s.11) Musíme podotknúť, že aj keď je Slovensko malá krajina, ktorá má veľké regionálne rozdiely. Problémom chudoby sa zaoberajú i poprední politici a je ústredným bodom politického programu moderných politických demokratických strán. Tento problém sa na slovenskej politickej scéne rieši 21 rokov, teda od vzniku republiky, zatiaľ skoro bez výsledkov. Chudoba na Slovenku býva spojená hlavne s nezamestnanosťou a rodovými nerovnosťami.

            Sledovať vekovú dimenziu chudoby nie je dosť dobre možné bez využívania takých konceptov či pojmov, ako je chudoba životného cyklu alebo medzigeneračná chudoba a medzigeneračný proces/prenes chudoby. Množstvo autorov v odborných i „politických“ štúdiách konštatuje silnú vzájomnú štruktúrovanosť týchto pojmov.         

            "1. Pre pochopenie situácie v jednom životnom období totiž vystupuje v úlohe príčin alebo dopadov situácia v iných obdobiach života.
             2. Tak napríklad chudoba v období mladosti má často svoje korene v deprivácii zažívanej počas detstva a v rodičovskej chudobe. Ak staršia, rodičovská generácia nie je schopná poskytnúť mladšej generácii požadované a potrebné zabezpečenie, znemožňuje to, aby bola mladšia generácia schopná efektívne sa vyrovnať s výzvami, ktorým v mladosti čelí (štrukturálnym alebo osobnostným, individuálnym."
(Gerbery a kol. 2007, s.9)

            Chudoba v mladosti môže mať výrazný vplyv na všetky životné cykly jednotlivcov a na životný cyklus ich budúcich domácností. Aj J. Rigg a T. Sefton zdôrazňujú užitočnosť perspektívy životného cyklu pre pochopenie príjmovej chudoby a jej vývoja. Vo svojom článku (Vývoj príjmu a životný cyklus) zdôrazňujú, že vek jednotlivca a jeho rodinné prostredie, teda faktory určujúce životné cykly, ovplyvňujú nielen pravdepodobnosť prežitia kľúčových životných udalostí (napríklad vytvorenie partnerského vzťahu, narodenie dieťaťa alebo odchod do dôchodku), ale aj pravdepodobnosť skúsenosti s prepadom príjmu alebo jeho zvýšením (Rigg – Sefton 2006).

            Existuje množstvo definícií životného cyklu, dá sa naň nazerať z rôznorodých hľadísk i úrovní. Inak k nemu pristupuje (a inak člení obdobie života) demograf, inak sociológ rodiny či výskumník trhu práce, a celkom inak aktér angažovaný v oblasti sociálnej politiky. Jednotlivé dimenzie a uhly pohľadu sa nezriedka kombinujú. Cieľom tohto úvodu však nie je podať prehľad či kategorizáciu vymedzení a prístupov k životnému cyklu. Má len poukázať na najvýraznejšie zmeny a posuny, ktoré sa v životných aranžmánoch súčasných obyvateľov SR odohrávajú, na ich súvislosť so všeobecnými trendmi a vytvoriť si tak zázemie pre sledovanie vekovej dimenzie chudoby. Ako upozorňujú napríklad A. B. Garcia a J. V. Gruat v jednej zo štúdií Medzinárodnej organizácie práce o sociálnej ochrane, v súčasnosti už jednotlivci nedodržiavajú striktný lineárny sled životných udalostí

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Jar predsedu Fica. Objavil protislovenskú prostitúciu (Schutzov týždeň)

Putinovi hrajú všetky karty. Trump, Fillon a teraz dohoda OPEC o zmrazenej ťažbe. Ešteže toho Kariakina zrušil Carlsen.

EKONOMIKA

Švédsko chce ako prvá krajina zrušiť hotovosť. Čo to prinesie?

Digitálna mena prináša podľa ekonómov niekoľko výhod.


Už ste čítali?